Ọ dị ka Jizọs na-ekewa ndị mmadụ n'ụdị abụọ mgbe niile. Ọ kụziri na e nwere ụzọ ndụ abụọ—ụzọ sara mbara na okporo ụzọ dị warara. O kwuru na e nwere akara aka abụọ na ndụ. O nyeghị ụzọ nke atọ. O nyeghị ụzọ etiti ọ bụla. O kwuru na ọ bụ otu ma ọ bụ nke ọzọ.
Ọ sịrị: “Sinụ n’ọnụ ụzọ ámá dị warara banye; n'ihi na obosara ka ọnu-uzọ-ama di kwa, uzọ di kwa obosara nke nēdubà n'iyì, ma ọtutu madu di ndi nēsi ya bata. N’ihi na warara ka ọnụ ụzọ ámá nke na-eduba ná ndụ dịkwa warara, ma ndị na-achọta ya dị ole na ole” (Matiu 7:13-14).
Ị nweghị ike ịnọpụ iche maka ndụ ebighị ebi, mana ọtụtụ mmadụ na-agbalị ịbụ. Ha na-agbalị ịnya n’etiti ụzọ—ma ọ dịghị ụzọ etiti. Jizọs kwuru na ọ bụ otu ma ọ bụ nke ọzọ. O kwuru na ọ bụrụ na ịnọghị n'okporo ụzọ dị warara nke na-eduba ná ndụ ebighị ebi, mgbe ahụ ị ga-anọrịrị n'okporo ụzọ sara mbara nke na-eduba ná mbibi. Onye ọ bụla nọ na otu ma ọ bụ ọzọ.
Kedu ụzọ ị na-aga? Ụzọ sara mbara ka ọ bụ okporo ụzọ dị warara? Otu na-eduga ná mbibi na hell; nke ọzọ na-eduga ná ndụ zuru oke ebe a na ugbu a na n'ikpeazụ ndụ na-abịa n'eluigwe. Kedu nke ọ bụ? Ọ bụ otu ma ọ bụ ọzọ.
Ma achọrọ m ịgwa gị, ọ bụrụ na amaghị m ụzọ m na-aga, m ga-agba mbọ hụ, n'agbanyeghị ihe ọ ga-eri.
Rịba ama na okporo ụzọ sara mbara bụ okporo ụzọ sara mbara. N'ikwu ya n'ụzọ ọzọ, ị nwere ike ịbanye n'ọnụ ụzọ obosara ma buru gị mmehie gị niile. Ị nwere ike iburu ịchọ ọdịmma onwe gị, ajọ mbunobi gị, ịkpọasị gị, agụụ mmekọahụ gị, enweghị ndidi gị, ịkpọasị gị. Enweghị ihe mgbochi, enweghị mgbochi, enweghị iwu.
Oke oke mmadu no na uzo a sara mbara. E nwere ndị na-eme omume rụrụ arụ, ndị ọchịchị aka ike, ndị ogbu mmadụ. Ma e nwekwara ụfọdụ ndị na-akpa àgwà ọma na ọbụna ndị chọọchị n’ụzọ a. Baịbụl kwuru, sị: “Ọtụtụ ndị ga-asị m n’ụbọchị ahụ, ‘Onyenwe anyị, Onyenwe anyị, ọ̀ bụ na anyị ebughị amụma n’aha gị, chụpụghịkwa mmụọ ọjọọ n’aha gị, meekwa ọtụtụ ihe ebube n’aha gị? , 'Ọ dịghị mgbe m maara gị; si n’ebe m nọ pụọ.”—Matiu 7:22-23. Ha nọ n'okporo ụzọ ahụ sara mbara.
"Jizọs kwuru na ọ bụ otu ma ọ bụ nke ọzọ. O kwuru na ọ bụrụ na ị nọghị n'okporo ụzọ dị warara nke na-eduba ná ndụ ebighị ebi, mgbe ahụ ị ga-anọrịrị n'okporo ụzọ sara mbara nke na-eduba ná mbibi.” Na ndị ahụ nile ndị nwara idobe otu ụkwụ n’ime ụwa na otu ụkwụ n’Eluigwe, ndị nwara ịnya n’okporo ụzọ abụọ ahụ—ndị ahụ nile nọ n’okporo ụzọ sara mbara, n’anya nke Kraịst.
Ụzọ a sara mbara bụkwa okporo ụzọ juru eju. Jizọs kwuru na e nwere ọtụtụ ndị na-esi na ya abanye. Echere m na otu n'ime mmehie kacha njọ bụ nkwekọ. Anyị na-anụ mgbe niile, "Onye ọ bụla ọzọ na-eme ya." Ọ dịghị ihe ọzọ mere ma e wezụga onye ọ bụla ọzọ na-eme ya. Nkwekọrịta. Ọ dịghị onye nwere obi ike n'omume ọzọ iguzo naanị ya.
Ọ bụrụ na onye ọ bụla nọ n'ime ụlọ gị n'ụlọ akwụkwọ na-aghọ aghụghọ, gbaa mbọ guzoro naanị gị wee nweta C ma ọ dị mkpa. Ọ bụrụ na onye ọ bụla nọ n'ọfịs gị na-agha ụgha, ma ọ bụrụ na ndị ọzọ niile na-ere ahịa na-agha ụgha ka ha ree ngwaahịa, ma ọ bụ na-aghọ aghụghọ na ụtụ isi ego ha na-akpata, ma ọ bụ na-ekpuchi akaụntụ ego ha na-efu, na-anwa anwa guzoro naanị gị. Ọ bụrụ na ndị ọzọ niile na-ewe mmadụ n'ọrụ na-enweta site n'ịkwụ obere ụgwọ ha nwere ike ịkwụ ndị ọrụ ha, nwee ike ịnọrọ naanị gị ma soro ndị na-arụrụ gị ọrụ nọ n'isi. Ọ bụrụ na onye ọ bụla nọ n'obodo gị nwere ajọ mbunobi agbụrụ, gbaa mbọ guzoro naanị gị wee lelee anya nke Kraịst.
Chineke adịghị ekpe anyị ikpe site n’ihe ndị ọzọ na-eme. Ọ -bụru l'unu nyee Jisọsu Kuráyisutu l'ẹka unu, unu bụru onye ishi l'ẹnya-uwhu unu l'e-me unu; ị nwere ike ịbụ naanị gị n'ebe azụmahịa gị; ị nwere ike ịbụ naanị gị n'ime ụlọ gị n'ụlọ akwụkwọ na-agbalị ibi ndụ maka Jizọs Kraịst. Ma ọbụrụ na ị ga-eguzoro Kraịst, Chineke ga-asọpụrụ gị ma gọzie gị, ma Ọ ga-emeghere gị ọnụ ụzọ nke ị na-enwetụbeghị nrọ.
Ụzọ a sara mbara-ọ bụghị nanị na ọ jupụtara mmadụ na mbara, ma ọ na-aghọ aghụghọ. Baịbụl kwuru, sị: “Ụzọ dị nke ziri ezi n’anya mmadụ, ma ọgwụgwụ ya bụ ụzọ ọnwụ.”— Ilu 16:25 .
Onye ọ bụla nwere echiche maka otu ha ga-esi banye n’eluigwe, ka Chineke ga-agbaghara ha. Ụfọdụ nwere ike ịsị, “Ehee, enwere m obi eziokwu. Ọ bụrụ na ị nwere eziokwu, nke ahụ ọ́ gaghị eduga gị n'eluigwe? " Mba, ọ gaghị eme. Ị nwere ike ịbụ eziokwu na ihe ọjọọ. E nwere ọtụtụ ndị ji ezi obi na-ekpe okpukpe ha, ma ha na-ezighị ezi.
Ma ụfọdụ na-asị, "Ọfọn, m ga-agbaso akọnuche m." Ma akọnuche gị abụghị ihe nduzi dị mma. Akọnuche gị nwere ike ime ka obi sie gị ike, ọ nwere ike ịnwụ, ọ nwere ike ịcha mmiri. Ị emehiewo nke ukwuu megide Mụọ Nsọ nke mere na akọnuche gị adịkwaghị emetụ n’ahụ́, ọ bụghịkwa ihe nduzi dị nchebe. Akọnuche gị ga-eduhie gị.
Ma ndị ọzọ na-asị, "Ọ bụrụ na m agbalị ime ike m na ibi ndụ n'ụzọ kwekọrọ n'ụkpụrụ Ọlaedo, a ga m emecha ruo Eluigwe." Ma Akwụkwọ Nsọ na-ekwu, sị: “N’ihi na ọ bụ amara ka e jiworo zọpụta unu site n’okwukwe, ma nke ahụ esiteghị n’onwe unu; ọ bụ onyinye Chineke, ọ siteghị nyaghị onye ]têlê” (Ndi Efess 2:8-9). Ị nweghị ike ịrụ ọrụ gị na Eluigwe. Ị nwere ike ịrụ ezi ọrụ na ndụ gị niile, mana ị nweghị ike iwulite ezigbo ọrụ iji ruo Eluigwe. Naanị otu ụzọ ị ga-esi banye n’eluigwe bụ site na Kraịst, onye nwụrụ n’elu obe na onye kwafuru ọbara Ya maka anyị!
Ụzọ Abụọ nke Ndụ
Okporo ụzọ obosara Ozi ụwa na-amasị anyị nile n’ihi na ha na-asụ asụsụ nke ọdịdị mmehie anyị. Anyị nwere obi ndị na-adịghị enwe afọ ojuju. Anyị na-achọ ihe ụtọ n'ihe ndị anyị na-eri site n'uche anyị. Anyị na-ejide maka ọkwa na ike. Anyị na-achọ ihe dị mma, dị mma ma dị mfe.
Ndụ a na-ekwe anyị nkwa ihe niile, ma na-ahapụ anyị na nchegbu, obi nkoropụ, riri ahụ, owu ọmụma, agụụ, na ịkwa ụta. Ọ bụ okporo ụzọ sara mbara nke na-eduba ná mbibi, ọtụtụ mmadụ na-ejekwa ya.
Si n'ọnụ ụzọ dị warara banye. N'ihi na obosara ka ọnụ ụzọ ahụ dị, obosara dịkwa ka ụzọ nke na-eduba ná mbibi, ma ọtụtụ ndị na-esi na ya na-abanye. — Matiu 7:13
Ụzọ dị warara Jizọs na-enye ụzọ dị iche, nke dị nnọọ iche.
Ọ na-abịa na òkù: Were obe gị soro m. Debe ọchịchọ gị ma chọọ nke m. Wuo alaeze m, ọ bụghị nke gị. Nyem otuto wee weda onwe gi ala. Gaa n'ebe ndị siri ike na m ga-anọnyere gị.
Ndụ a chọrọ ka anyị hapụ nke anyị. Ma n'ime nke a, anyị na-achọpụta ezi ndụ nke olileanya, ọṅụ, udo, afọ ojuju, ịhụnanya, na uru mara.
N'ihi na onye ọ bụla nke chọrọ ịzọpụta ndụ ya ga-atụfu ya, ma onye ọ bụla nke tụfuru ndụ ya n'ihi m ga-achọta ya. — Matiu 16:25
Ma ọnụ ụzọ ámá nke na-eduba ná ndụ dị warara, dịkwa warara, ma ole na ole na-achọta ya. — Matiu 7:14
Kedu ụzọ ị na-aga? Baịbụl doro anya. Ọ dịghị okporo ụzọ etiti. Anyị hụrụ ụwa n'anya ma na-eje ije n'okporo ụzọ sara mbara ma ọ bụ na anyị hụrụ Chineke n'anya ma na-eso Ya n'okporo ụzọ dị warara. Ka anyị jiri obi umeala nyochaa ndụ anyị ka anyị hụ ụzọ anyị na-aga.
Ụzọ ndụ obosara Ọ dị ka ndụ dịrị Chineke na Sọnde, mana mụ onwe m, na mụ onwe m, Mọnde ruo Satọde.
Ọ dị ka ndụ lekwasịrị anya n'ebe a na ugbu a, kama ịdị ndụ ebighị ebi.
Ọ dị ka ndụ na-enweghị ọgụ—ọ dịghị ọgụ ijere ozi, ọ dịghị ọgụ ịkọrọ Jizọs, ọ dịghị ọgụ imeri mmehie.
Ọ dị ka ndụ nke ụwa na-enye nri, mana e kewapụrụ ya na Chineke, Akwụkwọ Nsọ, na ekpere.
Ọ dị ka ndụ nke ụwa nabatara, nke na-enweghị ịjụ na mkpagbu.
Ahụla ụwa ma ọ bụ ihe ọ bụla dị n'ụwa n'anya. Ọ bụrụ na onye ọ bụla hụrụ ụwa n'anya, ịhụnanya maka Nna anyị adịghị n'ime ha. N’ihi na ihe ọ bụla dị n’ụwa—ọchịchọ anụ ahụ́, ọchịchọ nke anya, na mpako nke ndụ—esighị n’aka Nna anyị kama ọ bụ ụwa. — 1 Jọn 2:15-16
Ọ bụrụ na ụwa akpọ unu asị, burunụ n'uche na ọ buru ụzọ kpọọ m asị. Ọ bụrụ na ị bụ nke ụwa, ọ ga-ahụ gị n'anya dị ka nke ya. Otú ọ dị, unu esiteghị n’ụwa, ma ahọpụtawo m unu n’ụwa. Ọ bụ ya mere ụwa ji kpọọ unu asị. — Jọn 15:18-19
Ụzọ ndụ dị warara Ọ dị ka ndụ a mụgharịrị, bụ́ ebe e gbuworo ọchịchọ anụ ahụ́ anyị, anyị na-ebikwa ndụ ugbu a maka Chineke site na Mmụọ Nsọ.
Ọ dị ka ndụ na-agba ọsọ n'ọgwụgwụ ebe anyị na-eji oge anyị, ike anyị, na ihe onwunwe anyị rụchaa ọrụ Chineke zitere anyị.
Ọ dị ka ndụ njupụta, ebe Chineke mejuworo anyị nke ukwuu site n’Okwu Ya nke na olileanya, ọṅụ, ịhụnanya, udo, na okwukwe anyị nile na-awụsa n’ime ndụ ndị ọzọ.
Ọ dị ka ndụ ịlụ ọgụ—ịdọkpụrụ echiche mmehie ọ bụla, iguzogide ọnwụnwa, ibu mma agha nke Okwu Chineke.
Ọ dị ka ndụ na-amụnye ìhè n'ọchịchịrị, ya mere ụwa kpọrọ anyị asị.
Ndị nke Kraịst Jizọs akpọgidewo anụ ahụ n’obe ya na agụụ ihe ọjọọ na ọchịchọ ya. Ebe ayi nādi ndu site na Mọ Nsọ, ka ayi nēso Mọ Nsọ nzọ-ukwu. —Ndị Galeshia 5:24-25
Ya mere, ebe emere ka unu na Kraist si n'ọnwu bilie, tukwasinu obi-unu n'ihe di n'elu, ebe Kraist nānọdu ala n'aka-nri Chineke. Tukwasinu uche n'ihe di n'elu, ọ bughi n'ihe nke uwa. N'ihi na unu nwuru, ma ndu-unu ezonariwo uzọ Kraist nime Chineke ub͕u a. —Ndị Kọlọsi 3:1-3
Otu ndụdụ n'okporo ụzọ N’ime oge nile Jisọs jere ozi, ndị sitere n’akụkụ nile nke ndụ chere eziokwu ndị siri ike O kwuru n’atụghị egwu na kpọmkwem banye ná ndụ ha ihu. Ụfọdụ ndị nụrụ, chegharịa ma soro Ya. Ndị ọzọ gbakụtara mwute ma ọ bụ iwe, na-egbochi eziokwu ahụ n'ihi na ha hụrụ ụwa n'anya.
Anyị nọ na ndụdụ n'okporo ụzọ. Oge eruola ka anyị ga-enyocha ndụ anyị site n'eziokwu nke Akwụkwọ Nsọ ndị a.
Dịka nne na nna, anyị ghọtara na ụmụ anyị na-eso anyị. Ndụ anyị na-eṅomi—ndị na-eso ụzọ—bụ nke ihe ka n’ọnụ ọgụgụ n’ime ha ga-agbaso. Ndekọ ọnụ ọgụgụ na ihe karịrị 60% nke ndị na-eto eto bụ́ ndị tolitere na Ụka Ndị Kraịst na-ahapụ ya site n'ịbụ okenye nwere ọtụtụ ihe ikwu banyere ụzọ ọtụtụ ndị nne na nna na-aga n'ezie.
Ka anyị malite site n’iji obi umeala chegharịa maka ịgbalị ịga ije n’okporo ụzọ etiti ebe anyị nwere Jizọs maka nzọpụta, mana na-ejidesi ọchịchọ nke anụ ahụ anyị na-eme mmehie aka. Ka anyị kweta n’ihu Chineke otú anyị si gosi ụmụ anyị ụzọ ndụ na-ezighị ezi. Mgbe ahụ, ka anyị rịọ Chineke ka o mee ka anyị dị ike ma kwado anyị ka anyị nwee ike ibili taa.
Jizọs kpọrọ anyị ka anyị soro ya n’ụzọ nke ndụ n’ezie. Ọgbọ ọzọ—ụmụ anyị—na-atụkwasị anyị obi ka anyị gosi ha ụzọ ahụ! Ọ bụrụ na ị dị njikere ibili, ka anyị gaa n'ihu site n'ile anya na njem nke iso Chineke.