Ɔkwan Bɛn so na Wɔbɛsesa Agyidifo wɔ Aniwa a Wɔbɔ mu? Saa bere no, wɔbɛsesa wɔn a wogye Yesu di nyinaa, ateasefo ne wɔn a wɔawuwu, ayɛ wɔn nipadua a wɔhyɛ ho afahyɛ, a ɛtra hɔ daa a wɔahyɛ yɛn bɔ no. Owu befi hɔ daa. Owu rentumi mpira obiara bio da. Ɔkwan Bɛn so na Wɔbɛsesa Agyidifo wɔ Aniwa a Wɔbɔ mu? Sɛ yɛbɛnya asɛmmisa yi ho nteaseɛ a, ɛsɛ sɛ yɛhwɛ 1 Korintofoɔ 15:50-53. Yɛn nyinaa hyia anohyeto ahorow. Saa ankorankoro bi wɔ hɔ a wɔn honam, adwene, anaa nkate fam mmerɛwyɛ a wɔn adwene si eyi so titiriw. Anuanom, mepae mu ka kyerɛ mo sɛ, ɔhonam ne mogya ntumi nnya Onyankopɔn ahennie, na deɛ ɛnsɛe no nso ntumi nnya nea ɛnsɛe. Tie, mereka ahintasɛm bi akyerɛ wo: Ɛnyɛ yɛn nyinaa bɛda, na mmom wɔbɛsesa yɛn nyinaa — wɔ animtiaabu mu, wɔ aniwa mu, wɔ torobɛnto a etwa to no mu. Efisɛ torobɛnto bɛbɔ, awufo benyan wɔn a wɔnsɛe, na wɔbɛsesa yɛn. Na ɛsɛ sɛ nea ɔporɔw hyehyɛ nea ɛnsɛe, na nea owu no bɛhyɛ nea enwu da (1 Korintofo 15:50-53). Ebia nnipa binom nhu ade yiye; nanso, wobetumi ahu ɔkwan pa a wɔfa so tra ase. Ebia nnipa binom aso yɛ den, nanso wotumi te Onyankopɔn Asɛmpa no. Ebia nnipa binom yɛ mmerɛw na wɔyɛ apakye, nanso wotumi nantew wɔ Onyankopɔn dɔ mu. Bio nso, wɔwɔ mmoa a ɛne sɛ saa sintɔ ahorow no yɛ bere tiaa mu de ara kwa, ɛyɛ bere tiaa mu de. Paulo ma yehu sɛ wɔbɛma agyidifo nyinaa nipadua foforo bere a Yesu asan aba no, na saa nipadua yi rennya mmubuafo, wɔrenyare bio, wɔrempira, anaasɛ wɔrenwu da. Eyi ne anidaso ne ahotoso a ɛsɛ sɛ yɛbata ho wɔ yɛn amanehunu bere mu. Dɛn na ‘Wɔ Aniwa a Ɛbɔ Mu’ Kyerɛ? Nea Paulo reka akyerɛ yɛn ne sɛ yɛn nipadua a ewu, bɔne, na aporɔw no ntumi nkɔ Onyankopɔn Ahenni no mu. Ɛsɛ sɛ saa asase so nipadua yi twam sɛ yɛn a yɛyɛ Kristofo no, wɔn a yɛgye di na yɛgye Yesu Kristo tom sɛ Awurade ne Agyenkwa no bɛnya nipadua foforɔ a bɔne, awerɛhoɔ, yareɛ, ne owuo nyina ara nni mu. Saa nsɛm yi ho hia no, Paulo nsɛm a edi kan a ɔde hyɛɛ mu no si so dua: "Afei anuanom, yei na meka" (nky. 50). Obiako ne sɛ ɔbɛhyɛ no nsow a ɛntaa nsi wɔ ha “sɛ ɔhonam ne mogya ntumi nnya Onyankopɔn ahenni, na nea ɛnsɛe nso ntumi nnya nea ɛnsɛe” (nky. 50). Paulo twe adwene si nnipa a wɔbɛtra ase bere biara a Kristo bɛsan aba asase so no so. Na wɔtaa de "honam ne mogya" di dwuma de kyerɛ ateasefo. "Agyapade" kyerɛ sɛ wubenya, anya, na ɛnkyerɛ nyamesom mu hia biara a ɛyɛ soronko wɔ ha. Ateasefoɔ ne awufoɔ nyinaa bɛfa nsakraeɛ mu wɔ Yesu Kristo sanba mu; wɔbɛsesa ateasefoɔ; awufo benyan wɔn. Paulo rebɔ amanneɛ sɛ, “Hwɛ, merekyerɛ mo ahintasɛm bi” (nky. 51). Ɛha na ɔreka akyerɛ akenkanfoɔ no sɛ wɔntie no na ɔwɔ asɛm bi a ɛho hia titire ka. Eyi yɛ ahyɛde foforo a ɛyɛ nwonwa. Ɔrepae kokoam ahintasɛm a ɛfa sɛnea ebia yɛn nipadua a aporɔw, honam fam de no betumi ne Onyankopɔn akɔ mu daa no adi. Mmuaeɛ tiawa ne sɛ wɔrentumi, ɛmfa ho sɛ saa nipadua no yɛ agyidifoɔ a wɔnam Kristo mu gyidie so ahwɛ ahu sɛ wɔbɛgye nkwagyeɛ no dea. Wɔbɛsesa Kristoni biara a wɔawo no foforo no afi ne nipadua a ɛte saa mu akɔ wɔn soro nipadua a wodi ho afahyɛ no mu. Eyi nyinaa bɛba bere a Kristo bɛsan aba ama Ne mma no, sɛnea Ɔkae wɔ Yohane 14:2-3 no. Awufoɔ a wɔwɔ Kristo mu no bɛdi kan asɔre akɔ ɔsoro nipadua foforɔ mu, na wɔbɛfa yɛn a yɛte ase na yɛaka no akɔhyia wɔn wɔ wim na yɛasakyera yɛn nso. “Yɛn nyinaa renna” (nky. 51) bɔ dawuru sɛ Kristofo a wɔte ase saa da no renwu nanso wɔbɛsesa wɔn ntɛm ara. Torobɛnto a wɔbɛbɔ no bɛma Ɔsoro Foforo ne Asase Foforo no aba. Yudafoɔ nkurɔfoɔ bɛte deɛ yei kyerɛ ase ɛfiri sɛ na wɔhyɛn torobɛnto daa de hyɛ nsɛm a ɛsisi a ɛyɛ nwonwa ne mmerɛ foforɔ a ɛyɛ soronko mfitiaseɛ ( Numeri 10:10 ). Eyi ne nea wɔfrɛ no Kristo mmae a ɛto so abien. Ɛnyɛ nea na Paulo rekyerɛ sɛ ɛrebɛba saa bere no. Saa nsakrae yi bɛyɛ ntɛm ara, “bere tiaa bi mu, wɔ aniwa mu” (nky. 52). Wɔaka ho asɛm sɛ “wɔ aniwa mu.” Eyi bɛba ntɛmntɛm araa ma ɛne susudua biara a wobetumi asusuw ho no nhyia. Ɛbɛba ntɛmntɛm araa ma obiara rennya bere nka sɛ, “Yesu wɔ ha! Ɛhɔ na Ɔwɔ!” Saa bere no yɛ nea wontumi nsusuw ho. Ɔkwan Bɛn so na Ɛsɛ sɛ Kristofo Yɛ Nsakrae Yi Ho Ade? Paulo ka sɛ “nsakrae” bɛka torobɛnto a wɔrebɔ, biribi a ɛtaa bɔ Onyankopɔn ba a ɔwɔ Kyerɛwnsɛm mu ho amanneɛ. Saa torobɛnto a etwa to yi yɛ awiei, biribi a asi awiei ho sɛnkyerɛnne. Saa torobɛnto nnyigyei a etwa to yi nso bɛbɔ amanneɛ sɛ Onyankopɔn mma rentew wɔn ho mfi Ne ho bio. Saa torobɛnto a wɔbɔ no yɛ Awurade frɛ a ɔde ma adesamma nyinaa sɛnea Ɔfrɛ awufo ba nkwa mu no. Yesu kasa kyerɛɛ ɔbarima a wawu na watena ɔdamoa mu nnanan,Lasaro fi adi.
|